Technológie úpravy vody

REVERZNÁ OSMÓZA

Reverzná osmóza je technológia, ktorá pomocou špeciálnej membrány dokáže z vody odstrániť drobné častice, baktérie, vírusy, mikroplasty, ale aj podstatne menšie častice, ako sú molekuly pesticídov, soli ťažkých kovov a navyše aj soli vápenaté, horečnaté a sodné. Výsledkom reverznej osmózy je veľmi čistá voda zbavená takmer všetkých nečistôt aj minerálov.

Základom reverznej osmózy je membrána s extrémne malými pórmi s veľkosťou rádovo 0,0001 mikrónu (teda desaťmilióntina milimetra). Takou membránou môžu prechádzať len veľmi malé molekuly, ako je voda. Väčšie molekuly a ióny, napríklad ióny ťažkých kovov alebo pesticídy, sa do pórov nezmestia. Za normálnych okolností by na takej membráne prebiehal jav nazývaný osmóza – molekuly vody by prúdili z čistej vody do znečistenej, nie naopak. Preto technológiu nazývame reverzná osmóza: dej je obrátený, a to pomocou tlaku.

Tým, že na strane znečistenej vody vytvárame vyšší tlak (čerpadlom alebo tlakom z vodovodu), prenikajú molekuly vody zo znečistenej strany na čistú, a nie naopak. Voda na „špinavej strane“ sa pritom zahusťuje – čím koncentrovanejšie sú soli a nečistoty, tým ťažšie sa voda čistí a potrebný tlak by stúpal tak, že by ho prístroj nedokázal vytvoriť. Preto reverzná osmóza časť vody s nečistotami (tzv. koncentrát) odpúšťa do kanalizácie. Pri reverznej osmóze s čerpadlom preto potrebujete elektrinu a vždy prípojku k odpadu, ktorý koncentrát odvádza.

Treba podotknúť, že voda z akejkoľvek reverznej osmózy je veľmi čistá, neobsahuje však ani zdraviu prospešné minerály, ako je vápnik a horčík. Ak teda reverznú osmózu používate ako zdroj vody na pitie a varenie, odporúčame ju striedať s minerálnou vodou, ktorá tieto dôležité zložky doplní.

NANOFILTRÁCIA

Nanofiltrácia je jedna z najmodernejších filtračných technológií. Používa špeciálnu membránu s veľkosťou pórov typicky 0,001 mikrónu (teda milióntina milimetra). Takto malé póry odstránia z vody nielen zákal, hrdzu, baktérie (0,3–10 mikrónov), vírusy (0,02–0,3 mikrónu) a mikroplasty, ale aj veľké organické molekuly a viacmocné ióny kovov. Pre minerálne látky je membrána čiastočne priepustná. Ak máte vo vode ťažké kovy, vaša voda je príliš tvrdá alebo chcete z vody odstrániť nielen baktérie, vírusy a mechanické nečistoty, ale aj znečistenie organického pôvodu, je nanofiltrácia ideálnym riešením.

Aj nanofiltrácia potrebuje tlak, ktorý urýchľuje inak veľmi pomalý proces filtrácie – vyšší ako ultrafiltrácia, obvykle však nižší ako reverzná osmóza. Často sa preto dá použiť podobný prístroj ako pri reverznej osmóze, líši sa hlavne membrána. Ako už bolo spomenuté, nanofiltrácia odstraňuje z vody organické látky, typicky pesticídy, hormonálne disruptory alebo vedľajšie produkty chlórovania vody (napr. chloroform). Je to tým, že tieto molekuly sú väčšie ako „otvor“ v membráne. Podobne je to s ťažkými kovmi, ktorých katióny sú vo vode hydratované – okolo iónu je pevne naviazaná vrstva molekúl vody, ktorá jeho priemer výrazne zväčšuje. Aby sa membrána nezaniesla, treba nečistoty oplachovať a odvádzať preč. Preto nanofiltrácia potrebuje pripojenie k odpadu a elektrine.

Voda z nanofiltrácie je z hľadiska organizmu vhodnejšia ako voda z reverznej osmózy, pretože si čiastočne zachováva minerály. Je to technológia, ktorú na čistenie vody od organických zvyškov a ďalších látok jednoznačne odporúčame.

ULTRAFILTRÁCIA

Ultrafiltrácia je technológia, ktorá používa membránu s veľkosťou pórov typicky 0,01 mikrónu (teda stotisícina milimetra). Takto malé póry odstránia z vody zákal a hrdzu, ale aj baktérie (typicky 0,3–10 mikrónov) a vírusy (0,02–0,3 mikrónu). Minerálne látky membránou prechádzajú, rovnako ako rozpustené organické znečistenie, napríklad pesticídy, a ťažké kovy. Ak nemáte vo vode ťažké kovy, vaša voda nie je príliš tvrdá a chcete z nej odstrániť hlavne baktérie, vírusy a mechanické nečistoty, je ultrafiltrácia ideálnym riešením – napríklad pre studničnú vodu.

Aj ultrafiltrácia pracuje vďaka tlaku, ktorý urýchľuje prirodzene pomalý proces filtrácie; obvykle však stačí bežný tlak z vodovodu. Aby sa membrána nezaniesla, treba nečistoty oplachovať a odvádzať preč. Preto ultrafiltrácia potrebuje pripojenie k odpadu. Elektrinu väčšina našich ultrafiltrácií nepotrebuje – výnimkou sú modely IMT-D5 a IMT-U8 PSG.

Voda z ultrafiltrácie je z hľadiska organizmu vhodnejšia ako voda z reverznej osmózy, pretože si zachováva rozpustené minerálne látky.

ZMÄKČOVANIE VODY

Najlepším spôsobom zmäkčovania vody je iónomenič. Odstráni z vody väčšinu vápenatých a horečnatých iónov a mieru zmäkčenia je možné regulovať. H2O nanotec ponúka zmäkčovače vody pre celú domácnosť, ktoré pracujú automaticky a zbavia vás problémov s tvrdou vodou raz a navždy. Alternatívne je možné použiť aj reverznú osmózu, jej nevýhodou však je, že vyrába len malé množstvo vody.

Voda v prírode obsahuje rozpustené minerálne látky. Ak ich obsahuje veľa, najmä vápnika a horčíka, hovoríme o tvrdej vode. Vápnik a horčík sa do vody dostávajú v podzemí, kde z vápencov za prítomnosti oxidu uhličitého vzniká hydrogénuhličitan vápenatý, ktorý je vo vode rozpustný. Taká voda býva chutná, ale domácim spotrebičom neprospieva. Kedykoľvek sa totiž zohreje, rozpustený hydrogénuhličitan vápenatý sa rozloží späť na oxid uhličitý a vo vode nerozpustný uhličitan vápenatý (vápenec). Ten sa usadzuje na sanitárnej keramike a v spotrebičoch a ničí ich vykurovacie špirály. Na čaji tvorí tenkú „kožku“ a káva je menej chutná.

Najúčinnejším spôsobom, ako vodu zmäkčiť, je iónomeničová živica (podobnú používa aj vaša umývačka riadu, do ktorej dopĺňate regeneračnú soľ). Pri prietoku vody živica „vymení“ vápenaté, horečnaté alebo železnaté ióny za ióny sodné a problém tvrdej vody je vyriešený. Časom sa živica vápenatými a horečnatými iónmi nasýti a treba ju regenerovať. Na to slúži soľný roztok, ktorý zo živice vytesní naviazané vápenaté a horečnaté ióny a tie odtečú do odpadu. Živica je potom opäť pripravená na zmäkčovanie.